m. –ion, –izion
(1) Instituteur.
●(1872) ROU 82a. Maitre d'école, tr. «Scolaeur.» ●(1896) GMB 609. On dit en pet[it] tréc[orois] skolâr maître d'école ; à Sarzeau chkolaour.
●(1907) PERS 185. Skolaër ar barrez. ●(1909) FHAB C'hwevrer 50. Ar skolaerien dibater. ●(1934) BRUS 290. Un instituteur, tr. «ur skolaér –erion.»
(2) Écolier.
●(1633) Nom 7b. Præformare litteras infanti : donner ou escrire matiere ou exemple à son escolier : reiff pe scriffaff patrom pe exempl dan scolaër.
●(1659) SCger 47b. ecolier, tr. «scolaer.» ●171a. scolaer, tr. «Escholier.» ●(1732) GReg 179b. Les ecoliers du College, tr. «Scolaëryen ar c'hollaich.» ●318a. Écolier (…) maître d'école, tr. «scolaër. p. scolaëryen. Van[netois] Scolhér. p. scolhéryon, scolhéryan.»
●(1876) TDE.BF 574a. Skolaer, s. m., tr. «Ecolier ; pl. ien.» ●(1896) GMB 609. On dit à Sarzeau chkoleïr écolier.
●(1970) LIMO 28 novembre. embér e ma er skolizion é kuitad er vorh.